Naša spoločná spomienka

JAROSLAV SOMR mladší

1956

09. November

2024

21. November

Spomienka na Jaroslava Somra mladšieho. Syna Márie a Jaroslava, brata Petra a Ladislava, manžela Marcely, otca Tomáša a Matúša a dedka Margaréty a Kataríny.

Pohreb sa uskutočnil dňa 27. Novembra 2024 o 13:30, na novom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, kde bude aj otcove miesto oddychu.

Životný príbeh

Jaroslav sa narodil 9. Novembra v roku 1956 vo Svidníku, keďže jeho matka Mária pochádza z dediny Ladomírova. V svojich šiestich mesiacoch sa presťahoval do mesta Trenčín, kde jeho otec Jaroslav, vojak z povolania, dostal služobný byt.

V Trenčíne Jaroslav navštevoval základnú školu a strednú priemyselnú školu stavebnú. Už ako 10 ročný, absolvoval svoj prvý archeologicky výskum na Trenčianskom hrade, pod vedením Tamary Nešporovej. Jeho mentorom sa stal profesor Novotný a archeológia si ho získava na celý život. Po skončení stvebnej premyslovky sa hlási na vysokú školu archeológie, ale z dôvodu nedostatku miesta, nebol prijatý.

Po absolvovaní strednej školy začal pracovať na propagačnom oddelení - TOS Trenčín, kde využíval a zdokonaloval svoje kresliarske a tvorivé zručnosti. V roku 1981, na výlete v Prahe, spoznal svoju budúcu manželku Marcelu a o dva roky neskôr mali svadbu. Po svadbe sa Jaroslav presťahoval do rodného mesta svojej manželky - Trenčianskych Teplíc. V roku 1985 a 1986 sa im narodili synovia Tomáš a Matúš. V roku 1991 jeho pracovné kroky viedli do Centra voľného času v Trenčíne, kde pôsobili ako riaditeľ a v roku 2007 získava pozíciu dokumentaristu a konzervátora zbierok v Trenčianskom múzeu.

Jaroslavova celoživotná láska bola archeológia, ktorej sa venoval od detstva. V roku *90roky* sa stal členom Archeologického ústavu SAV, pod ktorého patronátom a spolu s jeho priateľom profesorom Karolom Pietom, sa podiela na viecerých výskumoch po veľkej časti Slovenska. Za zmienku stoja - Havránok pri Liptovskej Mare, Poprad - Matejovce a Bojná - Valy kde pôsobil ešte aj v roku 2024. Spolupracoval aj na pôde Masarykovej Univerzity v Brne, kde sa pod vedením Petra Mila zúčastňoval výskumov vo Francúzsku na lokalite Bibracte.

Jaroslavovou oddychovou zónou a radosťou bola záhradka v Trenčianskych Tepliciach, hubárčenie spolu so svojou manželkou a posledné roky hlavne vnučky Margarétka a Katka.

Tatino, ďakujeme Ti za všetko čo si pre nás spravil, za to čo si nás naučil a za to, že sme súčasťou Teba.